Bakalárske práce

Bakalárska práca je kvalifikačná práca, s ktorou sa ako študenti stretávate v priebehu svojho vysokoškolského štúdia. Pre niektorých, ide súčasne o akúsi prípravu na prácu diplomovú. Ak od študenta  doposiaľ prednášajúci neočakávali dôslednú prácu pri písaní esejí, alebo formálnu úroveň zodpovedajúcu vysokoškolskej  práci, stretáva sa s takýmito požiadavkami práve pri písaní bakalárskej práce po prvýkrát. Formálne požiadavky na bakalársku prácu sú väčšinou totožné s diplomovou prácou, obsahovo je to trošku iné. V prípade bakalárskej práce nikto neočakáva (až na výnimky) prevratný objav, avšak očakávajú sa kvalitné rešerše literatúry, vlastný pohľad na problematiku v nižšom rozsahu a schopnosť pracovať s literatúrou obratnejšie, ako na úrovni eseje, či seminárnej práce. Cení sa práce hlavne s novšou literatúrou a čím viac zdrojov, tým lepšie, ale samozrejme aj to má hranice.

Každý vedúci práce (školiteľ, konzultant) bude očakávať aj nejaký vlastný prínos, ako napríklad kvalitná práca s dostatočným množstvom literatúry, výskum trhu, použitie rôznych počítačových programov a nový pohľad na danú problematiku, alebo popis problematiky z iného hľadiska. Je jasné, že v doktorskej práci sa nejaký prínos do daného odboru samozrejme očakáva a vedecký svet vymyslel spôsoby, ako tento prínos merať. A je tiež jasné, že očakávaný prínos diplomovej práce je jednoducho nižší, o bakalárskej práci ani nehovoriac. Napriek tomu aj od BP vedúci práce vždy niečo očakáva, konkrétne aspoň dosiahnutie na začiatku spoločne vytýčených cieľov. Mieru ich dosiahnutia subjektívne posudzuje po odovzdaní práce v jej posudku.

Každý potenciálny vedúci práce vypisuje témy podľa svojho odborného zamerania a nie je žiadnym tajomstvom, že okrem zrejmého dôvodu, aby oblasti vôbec rozumel, aj preto, aby sa vďaka prácam, ktoré vedie, mohol sám vedecky rozvíjať. Tak využívajú školitelia svojich doktorandov a vedúci svojich diplomantov a budúcich bakalárov. Vlastný prínos teda nie je nutné chápať len v zmysle prínosu ľudstvu (s čím si potom nejeden študent nevie rady), práca je prínosom (okrem pre samotného študenta) aj pre vedúceho práce, ktorý tento prínos vie oceniť.

Zásadná rada k tomu, ako napísať bakalársku prácu, je ... písať. Teda, odhodlať sa k tomu, sadnúť si za počítač a písať. Písanie je úmorná činnosť, ktorá jednoducho trvá a trvá. Hoci veci rozumiete, viete, čo napísať, a k trojhodinovej prednáške by vám stačilo len pár poznámok, spísať to do čitateľnej formy kvalifikačnej práce stojí veľa času aj námahy. Veľmi hrubý odhad je tak pol dňa na jednu stranu. K tomu je nutné ale pripočítať ešte čas na štúdium zdrojov a ďalšiu prípravu. Nakoniec, keď je času najmenej, potom nejakú dobu trvá vybavenie všetkých povinných administratívnych úkonov sprevádzajúcich odovzdanie samotnej bakalárskej práce.

Prácu je nutné si rozložiť tak, aby ste mali čas na štúdium literatúry, prípadne prípravu dát a ostatného, ​​na samotné písanie bakalárskej práce a nakoniec na procedúru odovzdania práce. Pre ilustráciu je najvhodnejšie od času, ktorý je potrebný na napísanie a odovzdanie práce odrátať si zhruba 4 – 7 dní, počas ktorých budete prácu tlačiť (je potrebné tomu venovať pozornosť, aby sa strany nepoposúvali) a čas potrebný na jej zviazanie. Existujú firmy, ktoré vám prácu zviažu do 24 hodín za vyšší poplatok, alebo dokonca za pár hodín, ale nie je to možné v každom meste a potom pozor na víkend! Teraz vám zostane čas, počas ktorého musíte prácu napísať a skonzultovať. Vyčleňte si dni, kedy písať nemôžete (sviatky, lekár a podobne) a vezmite do úvahy aj to, že vedúci práce potrebuje vždy nejaký čas na prečítanie si práce. To znamená počet konzultácii (spravidla 5) a na každú vyčleňte cca 5 dní. Počet strán, ktoré má mať práca následne vydeľte počtom dní, čo vám zostali a zistíte, koľko strán musíte za deň napísať, aby ste prácu stihli. Po prvých pokusoch zistíte, či to pôjde, alebo nie.

Pritom je nutné o priebehu priebežne informovať svojho vedúceho práce a konzultovať s ním ďalší postup.

V priebehu písania je vhodné raz za čas poskytnúť vedúcemu rozpísanú prácu na pripomienkovanie, čím sa vyhnete možnému nepríjemnému prekvapeniu na konci, keď vám vedúci práce polovicu už napísaných vecí vyškrtne. V závere je nutné s dostatočným predstihom dať vedúcemu prácu na prečítanie. Len samotné prečítanie vedúcim môže trvať týždeň až dva a nasledujú po ňom obvykle pripomienky, ktoré je dobré zohľadniť. Proces sa potom opakuje, takže by ste mali v rozvrhu koncovke vyčleniť pre istotu aspoň mesiac.

Každý, kto prácu chytí do rúk bude predpokladať, že svoj rodný jazyk, teda Slovenčinu ovládate, čo znamená, že sa dokážete vyvarovať všetkých trápnych chýb a tušíte, kde vo vete napísať čiarku. V priebehu písania je ťažké chybu ustriehnuť, avšak po napísaní každej kapitoly si ju ešte raz prečítajte a v závere neváhajte požiadať aj celú rodinu o prečítanie a hľadanie chýb. Ten, kto text písal si často chybu nenájde, aj keby to bola hrúbka hodná prváka na základnej.

Predpokladá sa, že budete využívať kvalitné zdroje. Odborné články v rešpektovaných časopisoch alebo napríklad konferenčné príspevky. Príspevky na Wikipedii, hoci mnohokrát kvalitné, nemožno použiť, pretože nemajú jasného autora a navyše sa občas mení. Článok na Wikipédii sa dá ale dobre využiť ako rázcestník, pretože často cituje zo stabilných kvalitných zdrojov, ktoré už v BP využiť môžete. Predovšetkým anglická verzia Wikipédie stojí za pozornosť. Taktiež treba zabudnúť na stránky ako referaty.sk, alebo seminarky.sk. Ich kvalitu nespochybňujeme, avšak uvádzanie týchto stránok ako zdroj je priama cesta po druhý termín obhajoby.

Pre vedenie citácií sa naučte nejaký štandard a dôsledne ho v celej práci dodržujte. Všeobecne platné normy je možné nájsť vo veľkom množstve publikácií, ide o ISO STN normy. Prakticky však platí, že každá univerzita, fakulta a katedra má svoje vlastné normy a odporúčania ako písať záverečné práce, preto je vhodné si ich na internete vyhľadať, alebo sa spýtať vedúceho práce.

V prípade citácií treba byť maximálne obozretný a dôsledný. Je možné odkazovať buď na článok alebo knihu, alebo autora. Tomu potom zodpovedá tvar odkazu a jeho umiestnenie. Môže byť uvedený za menom autora: Mrkvička (2011, s. 65) tvrdí, že bla bla bla, bla bla... V tomto prípade už na konci odseku zdroj neuvádzame. Alebo je umiestnený na konci odseku v tvare (Mrkvička, 2011, s. 65). Osobitnou kategóriou sú odkazy pod čiarou, kedy v texte je iba maličké číslo, ktorému na spodku strany zodpovedá odkaz spravila komplet informácie o knihe, resp. o zdroji.

Pozor na plagiátorstvo, za ktoré je považované skopírovanie časti alebo celého textu z ktoréhokoľvek zdroja (i z Wikipédie) do vašej práce bez viditeľného ohraničenia či zvýraznenie kopírované časti a uvedenie odkazu na zdroj. To vtedy, ak ide o prostý copy & paste. Ak ide o parafrázu, nie je nutné ju viditeľne ohraničiť, je však nutné vopred alebo na záver parafrázy uviesť odkaz na zdroj pôvodného textu. Parafráza znamená voľné  „prerozprávanie“ obsahu čítaného, ktoré potom dáte na papier. Nie je to teda od slova do slova opísané z knihy. Ak chcete niečo zachovať tak, ako to povedal sám autor, nazýva sa to citácia a je potrebné označiť to úvodzovkami na začiatku a na konci, uviesť samozrejme zdroj a ak je citácia dlhšia ako 3 riadky, je potrebné dať písmo šikmé. Aby bolo jasné, že táto časť je prepísaná doslovne.

Veľa síl a zdaru pri písaní.