Diplomové práce

 

Ak sa začnete venovať písaniu diplomovej práce, zvyčajne začnete pátranie po tom, ako má vyzerať štruktúra, ako sa píšu citácie, čo je to abstrakt, aké sú druhy metód skúmania atď.  Tí, ktorí navyše nemajú dostatočné zručnosti s prácou na počítači, sa k tomu všetkému ešte pridáva starosť s formátovaním celého textu.

 

Najskôr trocha teórie

 

  • Abstrakt - jedná sa o skrátené vyjadrenie obsahu práce bez dodatočnej interpretácie, výkladu alebo kritiky a bez autorovho hodnotiaceho stanoviska.
  • Bibliografia - súpis tlačených literárnych prameňov (kníh, časopisov, novín, článkov) spracovaný podľa daných zásad.
  • Citácie - doslovne uvedený cudzí výrok, text.
  • Excerpcia - zhotovovanie výpiskov z kníh (časopisov, novín, článkov).
  • Kompilácia - vzniká zostavením poznatkov z iných prác bez uvedenia prameňov.
  • Konspekt - stručný zhustený prehľad, obsah.
  • Parafráza - voľné spracovanie cudzej myšlienky či vyjadrenia rovnakej myšlienky alebo deja vlastnými slovami.
  • Resumé - obsah, výťah, zhrnutie záverov.
  • Rešerše - hľadanie, overovanie faktov a súpis výsledkov tohto hľadania

 

Pred začiatkom písania diplomovej práce je potrebné si uvedomiť niekoľko dôležitých vecí, ako napríklad:

 

O čom chcem písať?

  • Je to, o čom chcem písať, dostatočne zmapované? (Ak neexistuje dostatočné množstvo literatúry, nemám sa o čo oprieť. Na druhú stranu, ak daný problém nie je zmapovaný, môžem voliť formu diplomovej práce ako mapujúci výskum alebo deskripciu).
  • Kto a kedy sa už podobnému alebo rovnakému téme venoval predo mnou? (Aby sa nestalo, že objavujem už dávno objavené)
  • Existuje dostatočné množstvo príslušnej literatúry? (Internetové zdroje väčšinou neponúkajú dôveryhodnú literatúru, medzi dôveryhodné internetové zdroje v odbore psychológie patrí: PsyLit, Psychological Abstracts, Current Contents, apod) Vhodné časopisovej zdroje sú napr Československá psychológia, E-psychológia (časopis online), Abstrakt, Psychológia v ekonomickej praxi , British Journal of Clinical Psychology, The Quarterly Journal of Experimental Psychology, Annual Review of Psychology, American Psychologist, Journal of Personality and Social Psychology, apod.
  • Ako široká je danátéma? (Čím širšiu tému si zvolím, tým ťažšie, vágnejšie a nejednoznačnejšie je jej spracovanie. Preto je dobré zvoliť si čo možno najužšie definované tému. Napr. NIE: Vplyv rakoviny na osobnosť človeka, ale ÁNO: Vplyv rakoviny žalúdka na emocionálnu zložku osobnosti človeka).

Na začiatku je vhodné brainstormingom vygenerovať veľké množstvo nápadov (tieto nápady môžu mať formu otázky) a potom z nich vybrať ten, ktorý spĺňa vyššie uvedené kritériá čo najviac. To sa nezaobíde bez skúmania a čítania odbornej literatúry.

 

Stanovenie hypotézy - po výbere vhodného nápadu

 

Definovanie hypotézy je proces, keď pôvodnú otázku alebo nápad formulujeme do podoby výskumného problému. Môžeme napr overovať, či existuje vzťah medzi určitými premennými, aké povahy tento vzťah nadobúda, či je kauzálny alebo nie apod.

Pri stanovovaní hypotézy je potrebné presne voliť slová a dbať na to, aby hypotéza bola overiteľná.

Vhodný výber a zostavenie výskumného projektu alebo voľba vhodnej metódy - nasledovanie cesty k cieľu.

To, ako formulujeme základné hypotézy, predurčuje, aký typ výskumného projektu a aké metódy výskumu zvolíme.

Čo je potrebné si uvedomiť, ak zostavujeme výskumný plán:

  • Ako ťažko (ľahko) sa bude vyberať výskumný súbor (napr. pokiaľ sa rozhodneme skúmať populáciu injekčných užívateľov drog, ktorá je ťažko dostupná, pravdepodobne bude najlepšie zvoliť lavínový výber osôb do súboru. Ak potrebujeme kontrolnú skupinu s rovnakými parametrami, ako má skupina experimentálna, potom je vhodný stratifikovaný výber)
  • Aký výskumný problém riešime - ak riešime kauzálny vzťah medzi premennými, bude najlepšie zvoliť experiment. (Napr. závisí vyšší výkon v inteligenčnom teste od intenzity osvetlenia v miestnosti?)

Ak nás len zaujíma, či medzi dvoma alebo viacerými premennými existuje vzťah (korelácia, čiže konzistentnosť), volíme neexperimentálny výskumný plán, ako je napr "ex post facto". (Napr. existuje vzťah medzi fajčením a rakovinou pľúc?)

Ak mapujeme problém, ktorý ešte nebol dostatočne preskúmaný, volíme sondu alebo mapujúcu štúdiu, tie majú deskriptívny charakter.

Či budeme manipulovať s premennými alebo nie a ako budeme kontrolovať vplyv nežiadúcich premenných. Poznáme všetky nežiaduce premenné, ktoré môžu výsledok skresliť?

Ako budeme analyzovať a interpretovať výsledky?

Budú naše výsledky použiteľné v praxi? Budú prínosné pre teóriu alebo užitočné pre populáciu?

 

Samotné písanie diplomovej práce

 

A. ABSTRAKT - ABSTRACT

V slovenskom a v anglickom jazyku zhrnieme, čím sa práca zaoberá - cieľ, spomenieme použité metódy, metódy štatistickej analýzy, ak je práca výskumná, alebo rôzne prístupy, pokiaľ je teoretická, k čomu sme dospeli, čo sme zistili, aké sú závery alebo aplikácie do praxe.

Hoci je abstrakt na začiatku práce, je najlepšie písať ho až potom, čo dopíšeme prácu, pretože máme jasno, aké myšlienky sú najdôležitejšie. Mal by obsahovať cca 300 slov.

 

B. KĽÚČOVÉ SLOVÁ - KEY Words

Po abstrakte v slovenčine a angličtine nasleduje cca 4-6 kľúčových slov, teda podstatných termínov, ktoré práca spomína.

 

C. ÚVOD

 

Do úvodu píšeme motiváciu - teda prečo sme si zvolili daný problém a prečo sa ním chceme zaoberať do hĺbky. Čo chceme výskumom zistiť alebo dokázať.

Ďalej v úvode stručne charakterizujeme daný problém. Ak samostatnú kapitolu priamo nevenujeme histórii danej problematiky, hodí sa pár riadkami zmieniť sa o tom v úvode. Úvod by mal tiež poskytnúť prehľad toho, čo sa už o danej problematike zistilo. Je vhodné, aby úvod obsahoval krátke definovanie problému.

 

D. SAMOTNÝ TEXT (prvá kapitola...)

 

Pokiaľ ide o čisto teoretickú diplomovú prácu, mala by byť členená do KAPITOL. Kapitoly môžu byť členené do podkapitol a sú číslované. Napr.

3 História Bratislavy

   Vznik Bratislavy

   Vypálenie Bratislavy

 

Radenie kapitol a podkapitol by malo byť logické, celý text by mal postupovať od najširšieho vymedzenia k najužšiemu, teda k jadru danej skúmanej témy.

Cieľom teoretickej diplomovej práce je poskytnúť teoretické zázemie problému a poskytnúť prehľad prác, ktoré sa podobným problémom zaoberali.

K tomu patrí umenie správne citovať. Spôsob citácií bol predpísaný štátnou normou. Všeobecne platí zásada, že to, čo citujeme, sa musí vyskytnúť v zozname použitej literatúry, ktorý uvádzame na konci diplomovej práce. Citovať môžeme niekoľkými spôsobmi. Najčastejšia je nasledujúca forma citácie:

  • ak citujeme autora nepriamo, text nie je v úvodzovkách, ale uvedieme napr Podľa Nováka (1992) je produktivita ošípaných v Číne ... . A odkaz uvedieme za diplomovú prácou v zozname použitej literatúry. Napr. Teda: Novák, J.: Produktivita ošípaných v Číne. Praha, Štátne poľnohospodárske nakladateľstvo 1992.

U nepriamej citácie, kde ten istý autor má dva zdroje vydané v rovnakom roku, je potrebné, aby sme oba zdroje rozlíšili. To môžeme urobiť nasledujúcim spôsobom: Novák (1992) ... Nesmieme potom to isté písmeno uviesť aj do použitej literatúry vzadu.

  • Pri priamom citovaní citujeme daný text doslovne, v preklade cudzojazyčný ekvivalent uvedieme pod čiarou a do textu píšeme preklad. Nesmieme zabudnúť na úvodzovky a do odkazu uvedieme aj číslo stránky. Napr. Novák (1992, s. 360) tvrdí: "Ak prasaťu dáme nažrať desaťkrát denne, stúpne jeho produktivita mäsa trikrát ..." alebo: "Produktivita ošípaných neklesá, keď prasa žerie málo často, ale kvalitnú stravu." (Novák 1992, s . 350). Príslušnú literatúru opäť uvedieme v zozname použitej literatúry podobne ako v minulom prípade.

Pre čisto teoretickú diplomovú prácu by mala byť ťažiskom kapitola DISKUSIA. V diskusii porovnávame výsledky ostatných prác, porovnávame ich s našimi myšlienkami i medzi sebou navzájom a vyvodzujeme závery, hypotézy a prínos pre prax.

Každá práca by mala vyústiť v hypotézach, ktoré navrhneme k budúcemu výskumu. To, že je možné závery z diplomovej práce použiť v praxi alebo na podporu určitej teórie, je prínosom práce a znamená to, že písanie práce nebolo stratou času, ale má reálne využitie.

 

Pokiaľ ide o prácu empirickú, skladá sa z dvoch častí - teoretickej a výskumnej.

Teoretická časť je podobne písaná ako u práce čisto teoretickej.

 

Empirická časť má túto podobu:

 

  • Metóda - opis toho, akým spôsobom bol výskum realizovaný, akými metódami sme došli k cieľu výskumu. Je dobré popísať, aké metódy sme použili, aby bol výskum preukázateľný, teda overiteľný. Dôležité je aj popísať typ výskumného plánu, či to bol experiment alebo korelačné štúdie a pod.
  • Vzorka - v tejto kapitole popisujeme, akým spôsobom sme vyberali účastníkov, či išlo o náhodný alebo lavínový alebo iný výber, koľko subjektov tvorilo vzorku, akého boli sociálno - demografického zloženia, z akej populácie boli vyberaní, koľko osôb sme oslovili a koľko z toho odmietlo účasť na štúdii. (Niečo iné je, keď oslovíme 1000 osôb az toho 930 odmietne účasť, ako keď z 1000 osôb odmietnu len 4.)
  • Výsledky - táto kapitola čisto podáva prehľad výsledkov, tie môžu byť pre prehľadnosť usporiadané do grafov alebo do tabuliek. V tejto kapitole by nemala byť zahrnutá interpretácia. Môže tu ale byť zahrnuté informácie, akým spôsobom sme k výsledkom došli, aké štatistické metódy sme použili.
  • Diskusia - diskusia je kľúčové kapitola výskumnej práce, je na ňu kladený zvláštny dôraz. Výsledky nehovoria samy za seba, je dôležité ich vhodne interpretovať. V diskusii diskutujeme, či sú naše výsledky v súlade so zisteniami predchádzajúcich výskumov, či je tam nejaký rozpor, alebo nie, či sa nám podarilo podporiť alebo vyvrátiť našu hypotézu, ktorú sme kládli na začiatku práce. V diskusii tiež spomenieme praktické výstupy, teda použitie pre prax alebo zdroj pre teóriu. Nezabudneme spomenúť obmedzenia našej práce, teda či výsledky platia iba za určitých podmienok a za akých, či navodená situácia bola umelá alebo podobná prirodzeným podmienkam a či je teda možné zovšeobecnenie.

E. ZÁVER

 

V závere zhrnieme, k čomu sme dospeli a zdôrazníme konkrétny prínos práce pre prax alebo teóriu.

 

G. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

 

Zoznam použitej literatúry by mal obsahovať len diela, ktoré sme čítali.

Knižné odkazy majú takúto formu:

Novák, J.: Produktivita ošípaných v Číne. Praha, Štátnej poľnohospodárskej nakladateľstvo 1992.

 

Časopisové odkazy vyzerajú takto:

Smith, H., Adams, R: Changes in driver behaviour. Accident Analyzis nad Prevention, 26, 1994, 441-456.

Ak je autorov viac ako traja, uvedieme:

Hans, J. a kol.: A potom rovnako ako citácie knihy alebo článku. Alebo Hans, J., et al.:

Ak je autorov: 1, 2, 3, uvedieme všetkých.

 

Ak sme použili internetový odkaz, všetky internetové odkazy sa píšu na koniec použitej literatúry a pred odkazom sa píše Retrieved a dátum, teda dátum stiahnutia z internetu.

 

Niekoľko formálnych rád

 

Na titulnú stranu píšeme:

Do ľavého horného rohu:

Meno univerzity

Názov fakulty

Odbor

 

Do stredu titulnej strany:

Názov diplomovej práce po slovensky

Názov diplomovej práce anglicky (rusky)

Meno autora

Meno školiteľa

Rok

 

Na druhú stranu sa píše vyhlásenie: Prehlasujem, že som diplomovú prácu napísal (napísala) samostatne a s použitím zdrojov uvedených v zozname použitej literatúry.

 

Vyhlásenie vlastnoručne podpíšeme.

Prílohy sa dávajú na koniec práce a číslovanie stránok je väčšinou rímske.

Úplne ako posledný sa píše obsah, kde sú v názve kapitol uvedené príslušné stránky.